Levanduľové pole

Levanduľa a história

Aromatická a liečivá rastlina známa pre svoju nezameniteľnú sviežu a nasládlu vôňu. Dnes sa používa v parfémoch, aromaterapii, či pri poruche spánku, strese a depresii. Niekoho asi prekvapí, že v niektorých krajinách sa používa aj na varenie. Napríklad známe provensálske korenie obsahuje levanduľu.

Antika

Egypt

V Egypte bola hojne využívaná pri balzamovaní mŕtvych, v kozmetike a pri výrobe parfémov. Keď archeológovia otvorili Tutanchámovu hrobku, v hlinených nádobách našli balzamovaciu masť s obsahom levandule. Tieto masti a vonné oleje používala len najvyššia vrstva – kráľovská rodina a cirkevní hodnostári.

Grécko

Grékov zaučili do tajov výroby parfémov a aromaterapie Egypťania. Grécky lekár Theophrastus (3. st. pred n.l.) písal o liečivých vlastnostiach aromaterapie, vo svojej knihe o vôňach. Narozdiel od Egypťanov, ktorí si ňou natierali hlavu, grécky filozof Diogenes si radšej natieral nohy a hovoríl “Keď si natriete hlavu, vôňa letí preč a jedine vtáky majú z nej prospech, ale ak si natriete chodidlá, vôňa zahalí moje telo a vďačne stúpa až k nosu.” Anakreon odporúčal natierať hruď, lebo v nej sídli srdce.

Antický Rím

Boli to Rímania, ktorí ako jedny z prvých objavili liečivé účinky levandule. Používali ju ako antiseptikum, ako aj repelent, či pri praní ako osviežovač oblečenia. Liečili ňou bolesti hlavy, stavy úzkosti, depresiu, kožné problémy, ťažkosti s trávením.

Prvá písomná zmienka o využití v liečiteľstve pochádza od gréckeho vojenského lekára Dioscoridesa (77 rokov pred Kristom). Počas služby pre rímskeho cisára Nera, zbieral liečivé byliny z celého stredozemia. Svoje poznatky o bylinách a ich liečivých účinkoch napísal v päť zväzkovom diele “De Materia Medica”. O levanduli píše “ak sa užije perorálne, uľavuje od bolesti hlavy alebo krku”. Pri povrchovom užití sa môže aplikovať na popáleniny alebo čistenie otvorených rán.

Rímski vojaci si nosili pri vojnových ťaženiach levanduľu a liečili si ňou poranenia z bojov. Často sa rozsypávala po zemi, aby osviežila vzduch. Používala sa pri vydymení miestností chorých alebo v kadidle pri náboženských obradoch.

V starom Ríme bola vzácnou komoditou. Pol kila levanduľového kvetu sa predavávalo za 100 denárov, čo bola výška mesačnej mzdy robotníka. Súčasťou života vtedajšieho Ríma boli verejné kúpele, kde ju používali vo vonných olejoch a liečivých mastiach. Tiež služila k rozvoňaniu kúpeľovej vody.
Rímania, ktorí sa márnotratne navoniavali, používali aromatické oleje na navonanie vlasov, tela, oblečenia, kúpeľní a dokonca aj vojenských vlajok, či postelí a múrov domov. Ženy ju vešali vedľa postelí, aby podnecovali vášeň.

Stredovek

V dobe ranného stredoveku nastal všeobecný útlm v jej používaní. Hlavný záujem o ňu sa presunul na mníchov. Pestovala sa hlavne v kláštorných záhradách. Mnísi prepisovali staré rukopisy a zaznamenávali liečivé účinky rôznych rastlín.

Levanduľa zažila znovuzrodenie až v dobe Tudorovcov, keď Juraj VIII. rozpustil kláštory a pestovanie levandule sa presunulo do domácich záhrad. Bolo zvýkom natierať nábytok zmesou včelieho vosku a levandule. Tradične sa pestovala v blízkosti práčovní a prádlo sa nechávalo sušiť na levanduľových kríkoch. Taktiež sa používala ako repelent proti hmyzu.

Anglická kráľovna Alžbeta milovala levanduľu a varila si z nej čaj proti migréne. Používala aj levanduľový parfém. (V Anglicku sa levanduľa používa ako jeden z najstarších parfémov vôbec.) O najvačší rozvoj levanduľových fariem sa zaslúžila práve kráľovna Alžbeta. Manželka Karola I. Henrietta Mária priniesla kozmetiku na anglický dvor, pridávala levanduľu do mydiel a vody na umývanie a kúpanie.

Francúzsky kráľ Karol VI. mal vankúš na sedenie naplnený levanduľou.
V 12. storočí nemecká mníška, lekárka a botanička Hildegarda z Bingenu zaznamenala pozitívne účinky levandule pri liečbe vší a bĺch.

Renesancia

V 16. storočí vo Francúzsku bola považovaná ako účinná a spolahlivá ochrana proti infekcií. Povráva sa, že rukavičkári napúšťali levanduľovým parfémom svoje výrobky ako prevenciu proti cholere.

Viktoriánska éra

Kráľovná Viktória mala v obľube túto omamnú bylinu. V jej dobe bola veľmi v móde aj medzi dvornými dámami. Čerstvá levanduľa sa nechala vysušiť a potom sa ňou plnili mušelínové vrecúška, ktoré sa dávali do skríň, používala sa aj na umývanie stien a nábytku. Slúžila ako repelent, pri liečbe vší, pridávala sa do mydiel a celkovo bola domácim všeliekom. Prehnané používanie spôsobilo pokles jej popularity v začiatku 20. storočia, keď bola spájaná so starými dámami. Počas viktoriánskej doby bolo predmestie Londýna Mitcham centrom výroby levanduľového oleja.

Moderná doba

René Gattefosse, jeden zo zakladateľov modernej aromaterapie sa presvedčil o jej  liečívých a antiseptických vlastnostiach, keď si popálil ruku pri práci v laboratóriu. Natrel si popálené miesto levanduľovým olejom a čoskoro bolesť ustala, koža sa rýchlo zahojila a ostala bez jazvy. Kvôli nedostatku antiseptík počas 1. sv. vojny sa napúšťalo oblečenie levandulovým olejom.

Dnes má bohaté využitie v rôznych oblastiach v medicíne, výrobe parfémoch, kozmetike alebo gastronómií.

 

Marco

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>